Zájdite si napríklad len do hocktorých potravín, ktoré "tam stoja odveky". Usmievavý personál v duchu "ja mám predsa kopec inej roboty, nerušte moje kruhy", sršiaci priam nekonečnou ochotou vyjsť vám v ústerty. Alebo ktorákoľvek iná "ustanovizeň", ktorej personál musí prichádzať do kontaktu s tým, z ktorého peňazí žije. Nekonečná láska k duchu doby minulej...
Úrady, byrokracia, preháňanie občana kvôli blbostiam, ktoré sa dajú podstatne lahšie získať cez telefón. Veď treba myslieť na kondíciu obyvateľstva. V zdravom tele zdravý duch. Žeby? Až taký zdravý ten duch nebude...
No a nedajbože povedať svoj názor. Nie, toto nebude o Mojsejovcoch. Ale o tom, ako podaktorí vnímajú kritiku na svoju stranu. Všetko je v poriadku, až kým nepoukážete na ich chyby. A v dnešnej dobe je to ešte výraznejšie. Máme k dispozícii rôzne internetové diskusie, fóra a v neposlednom rade blogy. Všade môžte rozprávať, čo len chcete. Veď komunizmus tu nie je, máme slobodu slova. Ale duch žije! Ešte nemáme slobodu mysle. Ešte stále keď kritizujeme tých, ktorí sú za niečo zodpovední a majú možnosť disponovať s našim vyjadreným názorom, dochádza k cenzúre. Nemusíte porušiť pravidlá diskusie. Nemusíte dokonca napísať nič, čo sa akokoľvek prieči kódexom, či niečomu inému. Stáčí, ak oprávnene skritizujete a "mocní" váš názor hneď vyradia. Prečo? Spýtajte sa ich. Nech je to z akéhokoľvek dôvodu, toto tu už raz bolo. Síce je 17 rokov po, ale ľudia sa zásadne nezmenili.
Tak veľa zdaru do ďalšej 17tky a rýchlo čítajte, lebo je dosť pravdepodobné, že aj tento článok bude stiahnutý, aj keď ničím neporušujé kódex.